Záver života je obdobie, o ktorom sa často hovorí potichu. A ešte tichšie o tom, že aj v tomto čase má človek svoje práva.
V zdravotníckom prostredí sa prirodzene sústreďujeme najmä na liečbu. No aj v situácii, keď sa možnosti liečby menia alebo zužujú, zostáva niečo, čo by nemalo byť nikdy odsunuté bokom – dôstojnosť človeka.
Právo na rešpekt a dôstojnosť
Každý človek má právo na rešpekt, citlivý prístup a zachovanie súkromia. Má právo byť vnímaný nielen ako pacient, ale ako človek so svojím príbehom, vzťahmi a prežívaním.
Právo rozhodovať o svojej starostlivosti
Dôležitou súčasťou je právo rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti. Človek môže súhlasiť, ale aj odmietnuť zdravotnú starostlivosť. Môže sa rozhodnúť nepokračovať v liečbe alebo zákrokoch, ktoré už neprinášajú úľavu. Má právo odmietnuť aj život predlžujúce výkony (napríklad resuscitáciu). Jeho hlas má v tomto procese svoje miesto a zaslúži si byť rešpektovaný.
Právo na úľavu od bolesti
Paliatívna starostlivosť prináša možnosť zmierniť fyzické aj psychické utrpenie a podporiť čo najväčší možný komfort v tomto období. Toto právo je základné a nespochybniteľné.
Právo na blízkosť a vzťahy
Záver života je aj o vzťahoch. Človek má právo na blízkosť – nebyť sám, mať pri sebe tých, ktorí sú pre neho dôležití, a byť v kontakte s tým, čo mu dáva zmysel. Má tiež právo na oporu – duchovnú, psychologickú alebo jednoducho ľudskú prítomnosť.
Právo na pokoj
A napokon, má právo na pokoj. Na ticho, jemnosť a rešpekt k priestoru, v ktorom sa nachádza.
Právny základ
Tieto práva vyplývajú zo zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktorý na Slovensku upravuje napríklad informovaný súhlas, právo na odmietnutie zdravotnej starostlivosti či rešpektovanie dôstojnosti pacienta. Zároveň sa opierajú o princípy práv pacientov, formulované v európskych dokumentoch a etických štandardoch zdravotnej starostlivosti, najmä v Európskej charte práv pacientov (2002).
Nie sú niečím navyše. Sú základom ľudskej dôstojnosti. Možno nie vždy je jednoduché ich v realite naplniť. O to dôležitejšie je o nich vedieť – a jemne, ale jasne ich prinášať do priestoru, v ktorom sa nachádzame.
Ak týmto obdobím prechádzaš ty alebo tvoj blízky, nemusíš na to byť sám/sama. Aj v tichu a krehkosti môže byť prítomná opora.