Láskavo vzniklo z potreby vytvárať priestor, kde človek môže jednoducho byť. Bez tlaku. Bez hodnotenia. Bez potreby „opraviť sa“. V bezpečí, prijatí a teple.
Dlhodobo sa venujem sprevádzaniu ľudí v náročných a citlivých obdobiach života – najmä prostredníctvom podporných rozhovorov a citlivého sprevádzania.
Moje vnímanie je ukotvené aj v štúdiu psychológie, z ktorého vychádzam v porozumení prežívaniu a vnútorným procesom človeka.
Vychádzam najmä z prístupu zameraného na človeka, ktorý stojí na empatii, prijatí a autentickom vzťahu.
Blízka je mi aj existenciálna perspektíva, ktorá vníma človeka v kontexte zmyslu, straty a životných prechodov.
Verím v jemnú prítomnosť a v silu tichého sprevádzania. Vytváram priestor, v ktorom na náročné prežívanie nemusíš byť sám.
Verím, že niekedy nepotrebujeme rady ani riešenia. Potrebujeme niekoho, kto nás naozaj počuje.
Moja cesta
Moja cesta k sprevádzaniu viedla najskôr cez zdravotnícke prostredie, kde som sa stretávala s človekom v období choroby, oslabenia a životných zmien.
Už v tom čase som citlivo vnímala momenty, keď prístup k človeku strácal svoju jemnosť – keď bol vnímaný skôr cez svoju diagnózu než cez svoj príbeh.
Bolo pre mňa prirodzene dôležité, aby aj v slabosti, starobe či chorobe zostal človek videný, rešpektovaný a prijatý.
Postupne vo mne rástol záujem o vnútorné prežívanie človeka a jeho príbeh, čo ma priviedlo k viacročnému výcviku v prístupe zameranom na človeka (PCA). Práve v tomto prístupe som sa učila skutočne načúvať – byť prítomná bez hodnotenia a nevnášať do priestoru vlastné interpretácie.
Svoje porozumenie som prehĺbila aj štúdiom psychológie na Trnavskej univerzite, ktoré vnímam ako dôležitý základ pre citlivé a zodpovedné sprevádzanie.
Súčasťou mojej cesty sa prirodzene stalo aj sprevádzanie v témach straty a prechodu. Absolvovala som odborný seminár Dula pre umierajúcich v spolupráci s občianskym združením Kolobeh života. V tejto oblasti som prepojená aj s komunitou Dula Duše, ktorá spája ľudí venujúcich sa citlivému sprevádzaniu v závere života.
V rámci tohto vzdelávania som sa venovala porozumeniu procesu umierania – jeho prirodzeným fázam a meniacim sa potrebám človeka na fyzickej, psychickej aj vnútornej úrovni. Aj tomu, ako byť prítomná spôsobom, ktorý prináša pokoj, bezpečie a rešpekt.
Súčasťou mojej cesty je aj práca so spiritualitou ako prirodzenou súčasťou ľudského prežívania. Absolvovala som odborný seminár zameraný na spirituálne potreby človeka v závere života pod vedením nemocničného a hospicového kaplána Víteslava Vursta. Tento prístup mi pomáha citlivo vnímať a pomenovať to, čo človek v tejto oblasti potrebuje
– s rešpektom k jeho vlastnému svetu.
Veľkou inšpiráciou je pre mňa existenciálna psychológia – vnímanie človeka v kontexte zmyslu, straty a základných životných otázok, ako o nich píšu napríklad Irvin Yalom či Viktor Frankl.
Súčasťou mojej cesty je aj dlhodobé pôsobenie vo verejnoprospešnej oblasti prostredníctvom občianskeho združenia FAIRSQUARE, kde sa venujem podpore a práci s ľuďmi.
Verím, že aj tie najkrehkejšie obdobia života si zaslúžia byť držané s láskavosťou, pokojom a rešpektom.