Láskavo vzniklo z potreby vytvárať priestor, kde človek môže jednoducho byť. Bez tlaku. Bez hodnotenia. Bez potreby „opraviť sa“. V bezpečí, prijatí a teple.
Dlhodobo sa venujem sprevádzaniu ľudí v náročných a citlivých obdobiach života. Moje vnímanie je ukotvené aj v štúdiu psychológie, z ktorého vychádzam v porozumení prežívaniu a vnútorným procesom človeka.
Vychádzam najmä z prístupu zameraného na človeka (PCA), ktorý stojí na empatii, prijatí a autentickom vzťahu. Blízka je mi aj existenciálna perspektíva, ktorá vníma človeka v kontexte zmyslu, straty a životných prechodov.
Moja práca je ovplyvnená aj skúsenosťou so sprevádzaním v témach straty, prechodu a zmeny. Verím v jemnú prítomnosť a v silu tichého sprevádzania. Vytváram priestor, v ktorom na náročné prežívanie nemusíš byť sám/sama.
Verím, že niekedy nepotrebujeme rady ani riešenia. Potrebujeme niekoho, kto nás naozaj počuje. Projekt Láskavo je práve o tomto type stretnutia – o rozhovoroch, ktoré sú ľudské, bezpečné a nesú v sebe pokoj.
Moja cesta
Moja cesta k sprevádzaniu viedla najskôr cez zdravotnícke vzdelanie a skúsenosť zo zdravotníckeho prostredia, kde som sa stretávala s človekom v období choroby, oslabenia a životných zmien.
Už v tom čase som citlivo vnímala momenty, keď prístup k človeku strácal svoju jemnosť – keď bol vnímaný skôr cez svoju diagnózu než ako bytosť so svojím príbehom.
Bolo pre mňa prirodzene dôležité, aby aj v slabosti, starobe či chorobe zostal človek videný, rešpektovaný a prijatý.
Postupne vo mne rástol záujem o vnútorné prežívanie človeka a jeho príbeh, čo ma priviedlo k viacročnému výcviku v prístupe zameranom na človeka (PCA), ktorý stojí na empatii, prijatí a autentickom vzťahu.
Práve v tomto prístupe som sa učila skutočne načúvať – byť prítomná bez hodnotenia, nevnášať do priestoru vlastné interpretácie a zároveň niesť zodpovednosť za vlastnú vnútornú prácu a neustály osobný rozvoj.
Svoje porozumenie som prehĺbila aj štúdiom psychológie na Trnavskej univerzite, ktoré vnímam ako dôležitý základ pre citlivé a zodpovedné sprevádzanie.
Dôležitou súčasťou mojej cesty sa stalo aj sprevádzanie v témach straty a prechodu. Absolvovala som odborný seminár Dula pre umierajúcich, ktorý prebiehal v spolupráci s občianskym združením Kolobeh života, a som členkou občianskeho združenia Dula Duše, ktoré prepája ľudí venujúcich sa citlivému sprevádzaniu v závere života.
V rámci tohto vzdelávania som sa venovala porozumeniu procesu umierania – jeho prirodzeným fázam a meniacim sa potrebám človeka na fyzickej, psychickej aj vnútornej úrovni. Aj tomu, ako byť prítomná spôsobom, ktorý prináša pokoj, bezpečie a rešpekt.
Súčasťou môjho vzdelávania je aj práca so spiritualitou ako prirodzenou súčasťou ľudského prežívania. Absolvovala som odborný seminár zameraný na spirituálne potreby človeka v závere života pod vedením nemocničného a hospicového kaplána Víteslav Vurst. Tento prístup mi pomáha citlivo vnímať a pomenovať to, čo človek v tejto oblasti potrebuje – s rešpektom k jeho vlastnému svetu.
Najväčšou inšpiráciou je pre mňa existenciálna psychológia – vnímanie človeka v kontexte zmyslu, straty a základných životných otázok, ako o nich píšu napríklad Irvin Yalom či Viktor Frankl.
Súčasťou mojej cesty je aj dlhodobé pôsobenie vo verejnoprospešnej oblasti prostredníctvom občianskeho združenia FAIRSQUARE, kde sa venujem podpore a práci s ľuďmi.
Verím, že aj tie najkrehkejšie obdobia života si zaslúžia byť držané s láskavosťou, pokojom a rešpektom.